| Typ objektu: | Pasívny dom |
| Lokalita: | Beskydy |
| Projektant: | Adam Lokajíček (architekt) |
Použitý sortiment HELUZ
Rodinný dom s fasádou z valcovaného alumínia prináša do CHKO Beskydy inšpiráciu severským minimalizmom, v interiéri si pre zmenu vypožičiava z industriálneho odkazu rázovitého kraja. Stavba jednoduchého vzhľadu ukrýva mnohé chúťky a efektívne riešenia.
BESKYDY – Mladá štvorčlenná rodina so záľubou v športe a pobytoch v prírode si vysnívala smelý moderný dom v horskom prostredí. Zároveň nechcela tráviť príliš času starosťou o fasádu, prípadne natieraním drevených obkladov, takže si v lokálnom ateliéri Van Stajpen Architecture objednala dom minimalistický, bez rušivých prvkov, s dôrazom na bezúdržbovosť a odolnosť voči klimatickým javom. Medzi ďalšími požiadavkami bola pracovňa pre home office a veľká garáž so skladom dreva. Výsledok úspešne zapadá medzi miestne tradičné stavby, a pritom zaujme výrazom aj odvážnym riešením. Autor návrhu Adam Lokajíček nám povedal viac.
Kde leží pozemok a na čo ste v jeho prípade museli reagovať?
Pozemok sa nachádza v oblasti, kde sú časté poryvy vetrov, a tak sa ponúkalo navrhnúť dom bez presahov a bez odkvapov. I keď prebieha celosvetová klimatická zmena, v horskom prostredí je nutné počítať s bohatou snehovou nádielkou.
Prečo bez odkvapov?
Ľudia sa investora často pýtajú, kde sú odkvapy a čo sa deje s dažďovou vodou. V blízkosti však stojí niekoľko pôvodných dreveníc a tie odkvapy tiež nemajú. Pred sto rokmi jednoducho odkvapy neboli.
Odkvapy ponúkajú príležitosť na vytváranie cencúľov a často sa pod tiažou snehu trhajú a deformujú. Moja skúsenosť architekta hovorí o tom, že v horskom prostredí odkvapy nefungujú. Overil som si to v praxi už na niekoľkých stavbách. Navrhujem teraz obdobný dom v okolí a sám investor sa rozhodol, že odkvapy nechce, pretože jeho sused vedľa mal odkvapy po zime deformované.
Ako sa to správa, keď napadne sneh?
Sklon strechy bol zvolený tak, aby ponúkal pri snehovej nádielke bezpečnú a rýchlu trasu. Strecha je cielene navrhnutá bez snehových hákov, čo má vplyv aj na odľahčenie konštrukcie pri väčšom snehovom zaťažení. Sneh kĺže jednoducho nadol až k soklu, kde je nachystané opatrenie na bezpečný odvod snehu – zapustený líniový žľab s výhrevným drôtom. Navyše je strecha čierna, a keď je mráz, sneh sa tam nehromadí.
Čo stálo za rozhodnutím obaliť dom plechom?
Požiadavka bezúdržbovosti hneď od začiatku značne vymedzila voľbu materiálov. A požiadavka čiernej farby, inšpirovaná pôvodnými čiernymi drevenicami, ktoré sa natierali asfaltom alebo borovicovým dechtom, vyselektovala výsledný materiál fasády a strechy. Z dôvodu teplotnej rozťažnosti a dilatácie bol zvolený falcovaný hliník so zdrsneným povrchom (tvz. stucco). Dom je celoplechový, len malá garážová časť je tvorená sivou mikrocementovou vrstvou s vodoodolným náterom. Výplne všetkých otvorov sú, prirodzene, tiež hliníkové, odolné proti plesniam a vlhkosti.
Z čoho je dom postavený?
Je riešený ako klasická murovaná stavba stenového konštrukčného systému z pálených tehál HELUZ, s betónovým stropom a klasickým dreveným krovom s podkrokvovou izoláciou. Tá je zvolená s ohľadom na krytinu. Podkrokvové izolačné súvrstvie lepšie akusticky tlmí plechovú krytinu pri krupobití a silnejších dažďoch. V dome prakticky nepoznáte, že prší. Je to odtienené použitím niekoľkých vrstiev kamennej vaty. Praxou som dospel k záveru, že strešné skladby nie sú pre plechové krytiny vhodné bez ďalších tlmiacich podkonštrukcií.
Ako sa spolu znášajú tehly a valcovaný hliník na fasáde?
V projekčnej fáze sa upustilo od kontaktnej tepelnej izolácie v podobe polystyrénu alebo vaty. Jednovrstvová skladba použitím priedušnej tehly bola zvolená práve preto, aby bola fasáda, ktorá má medzi nosnou časťou a plechom vetrateľnú medzeru, difúzne otvorená – bez parotesnej zábrany. Aj zo statického hľadiska bolo výhodnejšie zavesiť rošt priamo na pevnú časť – kombináciu muriva a termoomietky, aby sa kotviace prvky pod váhou dreveného debnenia a plechu príliš nenamáhali. Je to bezpochyby staticky aj finančne výhodnejší variant. I keď je dom zateplený iba keramickou ľahčenou tehlou hrúbky 500 mm, vyhovie pasívnemu štandardu A a navyše dom tzv. „dýcha”. Vzduchová medzera medzi plechom a murivom zabraňuje prehrievaniu, pretože v nej vzduch neustále cirkuluje komínovým efektom. V soklovej partii domu je skryté nasávanie a v strešnej časti je plne odvetrávaný hrebenáč (alebo výduch).
Nesporná výhoda murovaných domov je, že veľmi dobre akumulujú teplo a neprehrievajú sa tak rýchlo ako drevostavby. Ľudia sa pri dome často zastavujú a majiteľov sa pýtajú, či v ňom pri zvolenej čiernej farbe nie je teplo. Vďaka pasívnemu vetraniu pod fasádou sa to tak nedeje. Vo vzduchovej medzere je síce teplý vzduch, ale neustále prúdi. Keď je horúco, trvá minimálne päť dní, kým teplo prenikne dovnútra, a to len za predpokladu nadmerného vetrania. Keďže je dom postavený v čistom horskom prostredí, upustilo sa od rekuperácie.
Aké má vnútorné dispozície?
Vnútorná časť rodinného domu je rozdelená na tri zóny. Technická časť s garážou je nižšia, situovaná mimo hlavnej hmoty a má plochú strechu, čo je zrejmé z exteriéru. Celé prízemie je návštevná a stravovacia zóna s obývacou halou, kuchyňou, ktorá je prepojená so záhradou cez bezbariérový HS portál. Ďalej sa v spodnom poschodí nachádza kúpeľňa, práčovňa, špajza, dômyselne schovaná pod schodiskovým priestorom. Horné poschodie je pokojové s tromi izbami, kúpeľňou s WC a pracovňou. Súčasťou sú aj potrebné skladovacie priestory. Pri návrhu boli použité aj zónovanie podľa svetových strán.
Ako sa v dome býva?
Dom je cez rok v plnej prevádzke a dá sa tvrdiť, že s ničím nie je výrazný problém. Všetko bolo navrhnuté podľa investorovho priania. Ako hovorí väčšina nových stavebníkov, dom mohol byť trochu väčší. Ja si myslím, že pre danú menšiu parcelu je zvolená veľkosť dobrým kompromisom. Investor v dome našiel dostatok miesta na žitie aj prácu a izby veľkostne vyhovujú. Hoci je objekt vďaka sklonu strechy vyšší, nepôsobí v tmavom odtieni príliš mohutne. Z blízkej vyhliadky od miestneho SKI areálu by ste ho sotva našli – príjemne splýva s okolitými porastmi.
Čím sa v ňom kúri?
Vykuruje sa ekologicky kombináciou dreva a elektriny. V technickej časti je elektrobojler a autonómny regulátor elektrického podlahového kúrenia. Celá spodná časť je vykurovaná krbovým telesom s akumulačnou šamotovou vstavbou. Do budúcna investor uvažuje o zapojení slnečnej a veternej energie.
Má dom nejaké zaujímavosti?
I keď je dom v horskom prostredí, kde je zrážok dostatok, myslelo sa aj na hospodárenie s vodou. Za domom je schovaná podzemná nádrž na dažďovú vodu, do ktorej ústia prítoky z plochej strechy a líniových žľabov. Investor tak môže so zálievkou záhrady hospodáriť v letných mesiacoch z vlastných zdrojov a nie je závislý od vodovodného potrubia.
K exteriérovému riešeniu by som dodal, že síce dom vyzerá jednoducho, ale je v ňom kopec špecifických detailov. Vykonzolované cortenové vikiere, ktoré narušujú úplne minimalistickú fasádu, sú navrhnuté ako odkaz na miestny kraj a oceľ. V soklovej časti zase prechádza hliníková strecha priamo do skrytého líniového žľabu cez fasádu. Technologicky sa musela falcovať najskôr fasáda a až potom strecha. Vďaka tomu je však prechod zo strechy plynulý, bez viditeľných záveterných líšt či odkvapničiek.
I v interiéri je kopec invenčných detailov – kovové parapety, zapustený sprchový kút v leštenej betónovej podlahe alebo sedacie okno so smaltovacím zasklením vystupujúce pred líce fasády. Celkovo je však interiér moderný, ľahký v kombinácii bielej, sivej a čiernej.
Čo vás inšpirovalo k takému minimalistickému výrazu?
Interiér má byť skôr industriálny a minimalistický, než horský či valašsky pitoreskný. Ide o vôľu investora, ktorý chcel odkázať na dedičstvo rázovitého priemyselného kraja okolo Beskýd a má rád moderný vzhľad. Interiér je zľahka surový a kombinuje čiernu, bielu a betónové pohľadové plochy. Odkaz na kraj posilňuje kopec detailov, ako sú roxorové doplnky, roxorové lampy, police alebo kovové vnútorné parapety. Práve roxor, ktorý sám rád používam, hrdo odkazuje na Moravskosliezsko, Ostravu a Třinec, kde sa roxory dodnes vyrábajú. Kúsok dreva v interiéri predsa len nájdete, a to v podobe čierneho moreného dreva v kuchyni a na všetkých vnútorných dverách.
Adam Lokajíček je absolventom brnianskej architektúry. Vo funkcionalistickom meste sa však dlho neohrial a svoju architektonickú prax spojil so Sliezskom a ateliérom pána Fialu. V tom istom kraji si následne založil vlastný ateliér Van Stajpen Architecture, ktorý má širokú pôsobnosť od rodinných domov, verejných stavieb až po interiéry a dizajn. Rád vo svojej tvorbe využíva industriálne prvky, tmavé odtiene a aplikáciu severského minimalizmu v regionálnych podmienkach.
